అధ్యాయం 15, Slok 7

🗣 వక్త: శ్రీభగవాన్BG 15.7

మూల పద్యం

మమైవాంశో జీవలోకే జీవభూతః సనాతనః | మనఃషష్ఠానీన్ద్రియాణి ప్రకృతిస్థాని కర్షతి ||౧౫-౭||

లిప్యంతరీకరణ

mamaivāṃśo jīvaloke jīvabhūtaḥ sanātanaḥ . manaḥṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛtisthāni karṣati ||15-7||

Scroll for Rhythm & Commentary ↓

లయ డీకోడర్

బీట్స్: 52
1
ma
మైmai
వాంvāṃ
శోśo
జీ
va
లోlo
కేke
జీ
va
భూbhū
తఃtaḥ
sa
నా
ta
నఃnaḥ
2
ma
నఃnaḥ
ṣa
ష్ఠాṣṭhā
నీ
న్ద్రిndri
యా
ణిṇi
ప్రpra
కృkṛ
తిti
స్థాsthā
నిni
ka
ర్షrṣa
తిti

వ్యాఖ్యానాలు

Swami Adidevananda

వ్యాఖ్యానాలు

అనువాదం

15.7 An everlasting part of Myself, having become the bound self in the world of life, attracts the senses, of which the mind is the sixth, and which abide in Prakrti.