അദ്ധ്യായം 2

Verse 1

സഞ്ജയ ഉവാച | തം തഥാ കൃപയാവിഷ്ടമശ്രുപൂര്ണാകുലേക്ഷണമ് | വിഷീദന്തമിദം വാക്യമുവാച മധുസൂദനഃ ||൨-൧||

sañjaya uvāca . taṃ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam . viṣīdantamidaṃ vākyamuvāca madhusūdanaḥ ||2-1||

Verse 2

ശ്രീഭഗവാനുവാച | കുതസ്ത്വാ കശ്മലമിദം വിഷമേ സമുപസ്ഥിതമ് | അനാര്യജുഷ്ടമസ്വര്ഗ്യമകീര്തികരമര്ജുന ||൨-൨||

śrībhagavānuvāca . kutastvā kaśmalamidaṃ viṣame samupasthitam . anāryajuṣṭamasvargyamakīrtikaramarjuna ||2-2||

Verse 3

ക്ലൈബ്യം മാ സ്മ ഗമഃ പാര്ഥ നൈതത്ത്വയ്യുപപദ്യതേ | ക്ഷുദ്രം ഹൃദയദൌര്ബല്യം ത്യക്ത്വോത്തിഷ്ഠ പരന്തപ ||൨-൩||

klaibyaṃ mā sma gamaḥ pārtha naitattvayyupapadyate . kṣudraṃ hṛdayadaurbalyaṃ tyaktvottiṣṭha parantapa ||2-3||

Verse 4

അര്ജുന ഉവാച | കഥം ഭീഷ്മമഹം സങ്ഖ്യേ ദ്രോണം ച മധുസൂദന | ഇഷുഭിഃ പ്രതിയോത്സ്യാമി പൂജാര്ഹാവരിസൂദന ||൨-൪||

arjuna uvāca . kathaṃ bhīṣmamahaṃ saṅkhye droṇaṃ ca madhusūdana . iṣubhiḥ pratiyotsyāmi pūjārhāvarisūdana ||2-4||

Verse 5

ഗുരൂനഹത്വാ ഹി മഹാനുഭാവാന് ശ്രേയോ ഭോക്തും ഭൈക്ഷ്യമപീഹ ലോകേ | ഹത്വാര്ഥകാമാംസ്തു ഗുരൂനിഹൈവ ഭുഞ്ജീയ ഭോഗാന് രുധിരപ്രദിഗ്ധാന് ||൨-൫||

gurūnahatvā hi mahānubhāvān śreyo bhoktuṃ bhaikṣyamapīha loke . hatvārthakāmāṃstu gurūnihaiva bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān ||2-5||

Verse 6

ന ചൈതദ്വിദ്മഃ കതരന്നോ ഗരീയോ യദ്വാ ജയേമ യദി വാ നോ ജയേയുഃ | യാനേവ ഹത്വാ ന ജിജീവിഷാമസ്- തേഽവസ്ഥിതാഃ പ്രമുഖേ ധാര്തരാഷ്ട്രാഃ ||൨-൬||

na caitadvidmaḥ kataranno garīyo yadvā jayema yadi vā no jayeyuḥ . yāneva hatvā na jijīviṣāmaḥ te.avasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ ||2-6||

Verse 7

കാര്പണ്യദോഷോപഹതസ്വഭാവഃ പൃച്ഛാമി ത്വാം ധര്മസമ്മൂഢചേതാഃ | യച്ഛ്രേയഃ സ്യാന്നിശ്ചിതം ബ്രൂഹി തന്മേ ശിഷ്യസ്തേഽഹം ശാധി മാം ത്വാം പ്രപന്നമ് ||൨-൭||

kārpaṇyadoṣopahatasvabhāvaḥ pṛcchāmi tvāṃ dharmasammūḍhacetāḥ . yacchreyaḥ syānniścitaṃ brūhi tanme śiṣyaste.ahaṃ śādhi māṃ tvāṃ prapannam ||2-7||

Verse 8

ന ഹി പ്രപശ്യാമി മമാപനുദ്യാദ് യച്ഛോകമുച്ഛോഷണമിന്ദ്രിയാണാമ് | അവാപ്യ ഭൂമാവസപത്നമൃദ്ധം രാജ്യം സുരാണാമപി ചാധിപത്യമ് ||൨-൮||

na hi prapaśyāmi mamāpanudyād yacchokamucchoṣaṇamindriyāṇām . avāpya bhūmāvasapatnamṛddhaṃ rājyaṃ surāṇāmapi cādhipatyam ||2-8||

Verse 9

സഞ്ജയ ഉവാച | ഏവമുക്ത്വാ ഹൃഷീകേശം ഗുഡാകേശഃ പരന്തപ | ന യോത്സ്യ ഇതി ഗോവിന്ദമുക്ത്വാ തൂഷ്ണീം ബഭൂവ ഹ ||൨-൯||

sañjaya uvāca . evamuktvā hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapaḥ . na yotsya iti govindamuktvā tūṣṇīṃ babhūva ha ||2-9||

Verse 10

തമുവാച ഹൃഷീകേശഃ പ്രഹസന്നിവ ഭാരത | സേനയോരുഭയോര്മധ്യേ വിഷീദന്തമിദം വചഃ ||൨-൧൦||

tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata . senayorubhayormadhye viṣīdantamidaṃ vacaḥ ||2-10||

Verse 11

ശ്രീഭഗവാനുവാച | അശോച്യാനന്വശോചസ്ത്വം പ്രജ്ഞാവാദാംശ്ച ഭാഷസേ | ഗതാസൂനഗതാസൂംശ്ച നാനുശോചന്തി പണ്ഡിതാഃ ||൨-൧൧||

śrībhagavānuvāca . aśocyānanvaśocastvaṃ prajñāvādāṃśca bhāṣase . gatāsūnagatāsūṃśca nānuśocanti paṇḍitāḥ ||2-11||

Verse 12

ന ത്വേവാഹം ജാതു നാസം ന ത്വം നേമേ ജനാധിപാഃ | ന ചൈവ ന ഭവിഷ്യാമഃ സര്വേ വയമതഃ പരമ് ||൨-൧൨||

na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ . na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param ||2-12||

Verse 13

ദേഹിനോഽസ്മിന്യഥാ ദേഹേ കൌമാരം യൌവനം ജരാ | തഥാ ദേഹാന്തരപ്രാപ്തിര്ധീരസ്തത്ര ന മുഹ്യതി ||൨-൧൩||

dehino.asminyathā dehe kaumāraṃ yauvanaṃ jarā . tathā dehāntaraprāptirdhīrastatra na muhyati ||2-13||

Verse 14

മാത്രാസ്പര്ശാസ്തു കൌന്തേയ ശീതോഷ്ണസുഖദുഃഖദാഃ | ആഗമാപായിനോഽനിത്യാസ്താംസ്തിതിക്ഷസ്വ ഭാരത ||൨-൧൪||

mātrāsparśāstu kaunteya śītoṣṇasukhaduḥkhadāḥ . āgamāpāyino.anityāstāṃstitikṣasva bhārata ||2-14||

Verse 15

യം ഹി ന വ്യഥയന്ത്യേതേ പുരുഷം പുരുഷര്ഷഭ | സമദുഃഖസുഖം ധീരം സോഽമൃതത്വായ കല്പതേ ||൨-൧൫||

yaṃ hi na vyathayantyete puruṣaṃ puruṣarṣabha . samaduḥkhasukhaṃ dhīraṃ so.amṛtatvāya kalpate ||2-15||

Verse 16

നാസതോ വിദ്യതേ ഭാവോ നാഭാവോ വിദ്യതേ സതഃ | ഉഭയോരപി ദൃഷ്ടോഽന്തസ്ത്വനയോസ്തത്ത്വദര്ശിഭിഃ ||൨-൧൬||

nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ . ubhayorapi dṛṣṭo.antastvanayostattvadarśibhiḥ ||2-16||

Verse 17

അവിനാശി തു തദ്വിദ്ധി യേന സര്വമിദം തതമ് | വിനാശമവ്യയസ്യാസ്യ ന കശ്ചിത്കര്തുമര്ഹതി ||൨-൧൭||

avināśi tu tadviddhi yena sarvamidaṃ tatam . vināśamavyayasyāsya na kaścitkartumarhati ||2-17||

Verse 18

അന്തവന്ത ഇമേ ദേഹാ നിത്യസ്യോക്താഃ ശരീരിണഃ | അനാശിനോഽപ്രമേയസ്യ തസ്മാദ്യുധ്യസ്വ ഭാരത ||൨-൧൮||

antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ . anāśino.aprameyasya tasmādyudhyasva bhārata ||2-18||

Verse 19

യ ഏനം വേത്തി ഹന്താരം യശ്ചൈനം മന്യതേ ഹതമ് | ഉഭൌ തൌ ന വിജാനീതോ നായം ഹന്തി ന ഹന്യതേ ||൨-൧൯||

ya enaṃ vetti hantāraṃ yaścainaṃ manyate hatam ubhau tau na vijānīto nāyaṃ hanti na hanyate ||2-19||

Verse 20

ന ജായതേ മ്രിയതേ വാ കദാചിന് നായം ഭൂത്വാ ഭവിതാ വാ ന ഭൂയഃ | അജോ നിത്യഃ ശാശ്വതോഽയം പുരാണോ ന ഹന്യതേ ഹന്യമാനേ ശരീരേ ||൨-൨൦||

na jāyate mriyate vā kadācin nāyaṃ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ . ajo nityaḥ śāśvato.ayaṃ purāṇo na hanyate hanyamāne śarīre ||2-20||

Verse 21

വേദാവിനാശിനം നിത്യം യ ഏനമജമവ്യയമ് | കഥം സ പുരുഷഃ പാര്ഥ കം ഘാതയതി ഹന്തി കമ് ||൨-൨൧||

vedāvināśinaṃ nityaṃ ya enamajamavyayam . kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha kaṃ ghātayati hanti kam ||2-21||

Verse 22

വാസാംസി ജീര്ണാനി യഥാ വിഹായ നവാനി ഗൃഹ്ണാതി നരോഽപരാണി | തഥാ ശരീരാണി വിഹായ ജീര്ണാ- ന്യന്യാനി സംയാതി നവാനി ദേഹീ ||൨-൨൨||

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya navāni gṛhṇāti naro.aparāṇi . tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni anyāni saṃyāti navāni dehī ||2-22||

Verse 23

നൈനം ഛിന്ദന്തി ശസ്ത്രാണി നൈനം ദഹതി പാവകഃ | ന ചൈനം ക്ലേദയന്ത്യാപോ ന ശോഷയതി മാരുതഃ ||൨-൨൩||

nainaṃ chindanti śastrāṇi nainaṃ dahati pāvakaḥ . na cainaṃ kledayantyāpo na śoṣayati mārutaḥ ||2-23||

Verse 24

അച്ഛേദ്യോഽയമദാഹ്യോഽയമക്ലേദ്യോഽശോഷ്യ ഏവ ച | നിത്യഃ സര്വഗതഃ സ്ഥാണുരചലോഽയം സനാതനഃ ||൨-൨൪||

acchedyo.ayamadāhyo.ayamakledyo.aśoṣya eva ca . nityaḥ sarvagataḥ sthāṇuracalo.ayaṃ sanātanaḥ ||2-24||

Verse 25

അവ്യക്തോഽയമചിന്ത്യോഽയമവികാര്യോഽയമുച്യതേ | തസ്മാദേവം വിദിത്വൈനം നാനുശോചിതുമര്ഹസി ||൨-൨൫||

avyakto.ayamacintyo.ayamavikāryo.ayamucyate . tasmādevaṃ viditvainaṃ nānuśocitumarhasi ||2-25||

Verse 26

അഥ ചൈനം നിത്യജാതം നിത്യം വാ മന്യസേ മൃതമ് | തഥാപി ത്വം മഹാബാഹോ നൈവം ശോചിതുമര്ഹസി ||൨-൨൬||

atha cainaṃ nityajātaṃ nityaṃ vā manyase mṛtam . tathāpi tvaṃ mahābāho naivaṃ śocitumarhasi ||2-26||

Verse 27

ജാതസ്യ ഹി ധ്രുവോ മൃത്യുര്ധ്രുവം ജന്മ മൃതസ്യ ച | തസ്മാദപരിഹാര്യേഽര്ഥേ ന ത്വം ശോചിതുമര്ഹസി ||൨-൨൭||

jātasya hi dhruvo mṛtyurdhruvaṃ janma mṛtasya ca . tasmādaparihārye.arthe na tvaṃ śocitumarhasi ||2-27||

Verse 28

അവ്യക്താദീനി ഭൂതാനി വ്യക്തമധ്യാനി ഭാരത | അവ്യക്തനിധനാന്യേവ തത്ര കാ പരിദേവനാ ||൨-൨൮||

avyaktādīni bhūtāni vyaktamadhyāni bhārata . avyaktanidhanānyeva tatra kā paridevanā ||2-28||

Verse 29

ആശ്ചര്യവത്പശ്യതി കശ്ചിദേന- മാശ്ചര്യവദ്വദതി തഥൈവ ചാന്യഃ | ആശ്ചര്യവച്ചൈനമന്യഃ ശൃണോതി ശ്രുത്വാപ്യേനം വേദ ന ചൈവ കശ്ചിത് ||൨-൨൯||

āścaryavatpaśyati kaścidenam āścaryavadvadati tathaiva cānyaḥ . āścaryavaccainamanyaḥ śṛṇoti śrutvāpyenaṃ veda na caiva kaścit ||2-29||

Verse 30

ദേഹീ നിത്യമവധ്യോഽയം ദേഹേ സര്വസ്യ ഭാരത | തസ്മാത്സര്വാണി ഭൂതാനി ന ത്വം ശോചിതുമര്ഹസി ||൨-൩൦||

dehī nityamavadhyo.ayaṃ dehe sarvasya bhārata . tasmātsarvāṇi bhūtāni na tvaṃ śocitumarhasi ||2-30||

Verse 31

സ്വധര്മമപി ചാവേക്ഷ്യ ന വികമ്പിതുമര്ഹസി | ധര്മ്യാദ്ധി യുദ്ധാച്ഛ്രേയോഽന്യത്ക്ഷത്രിയസ്യ ന വിദ്യതേ ||൨-൩൧||

svadharmamapi cāvekṣya na vikampitumarhasi . dharmyāddhi yuddhācchreyo.anyatkṣatriyasya na vidyate ||2-31||

Verse 32

യദൃച്ഛയാ ചോപപന്നം സ്വര്ഗദ്വാരമപാവൃതമ് | സുഖിനഃ ക്ഷത്രിയാഃ പാര്ഥ ലഭന്തേ യുദ്ധമീദൃശമ് ||൨-൩൨||

yadṛcchayā copapannaṃ svargadvāramapāvṛtam . sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante yuddhamīdṛśam ||2-32||

Verse 33

അഥ ചേത്ത്വമിമം ധര്മ്യം സംഗ്രാമം ന കരിഷ്യസി | തതഃ സ്വധര്മം കീര്തിം ച ഹിത്വാ പാപമവാപ്സ്യസി ||൨-൩൩||

atha cettvamimaṃ dharmyaṃ saṃgrāmaṃ na kariṣyasi . tataḥ svadharmaṃ kīrtiṃ ca hitvā pāpamavāpsyasi ||2-33||

Verse 34

അകീര്തിം ചാപി ഭൂതാനി കഥയിഷ്യന്തി തേഽവ്യയാമ് | സമ്ഭാവിതസ്യ ചാകീര്തിര്മരണാദതിരിച്യതേ ||൨-൩൪||

akīrtiṃ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti te.avyayām . sambhāvitasya cākīrtirmaraṇādatiricyate ||2-34||

Verse 35

ഭയാദ്രണാദുപരതം മംസ്യന്തേ ത്വാം മഹാരഥാഃ | യേഷാം ച ത്വം ബഹുമതോ ഭൂത്വാ യാസ്യസി ലാഘവമ് ||൨-൩൫||

bhayādraṇāduparataṃ maṃsyante tvāṃ mahārathāḥ . yeṣāṃ ca tvaṃ bahumato bhūtvā yāsyasi lāghavam ||2-35||

Verse 36

അവാച്യവാദാംശ്ച ബഹൂന്വദിഷ്യന്തി തവാഹിതാഃ | നിന്ദന്തസ്തവ സാമര്ഥ്യം തതോ ദുഃഖതരം നു കിമ് ||൨-൩൬||

avācyavādāṃśca bahūnvadiṣyanti tavāhitāḥ . nindantastava sāmarthyaṃ tato duḥkhataraṃ nu kim ||2-36||

Verse 37

ഹതോ വാ പ്രാപ്സ്യസി സ്വര്ഗം ജിത്വാ വാ ഭോക്ഷ്യസേ മഹീമ് | തസ്മാദുത്തിഷ്ഠ കൌന്തേയ യുദ്ധായ കൃതനിശ്ചയഃ ||൨-൩൭||

hato vā prāpsyasi svargaṃ jitvā vā bhokṣyase mahīm . tasmāduttiṣṭha kaunteya yuddhāya kṛtaniścayaḥ ||2-37||

Verse 38

സുഖദുഃഖേ സമേ കൃത്വാ ലാഭാലാഭൌ ജയാജയൌ | തതോ യുദ്ധായ യുജ്യസ്വ നൈവം പാപമവാപ്സ്യസി ||൨-൩൮||

sukhaduḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau . tato yuddhāya yujyasva naivaṃ pāpamavāpsyasi ||2-38||

Verse 39

ഏഷാ തേഽഭിഹിതാ സാങ്ഖ്യേ ബുദ്ധിര്യോഗേ ത്വിമാം ശൃണു | ബുദ്ധ്യാ യുക്തോ യയാ പാര്ഥ കര്മബന്ധം പ്രഹാസ്യസി ||൨-൩൯||

eṣā te.abhihitā sāṅkhye buddhiryoge tvimāṃ śṛṇu . buddhyā yukto yayā pārtha karmabandhaṃ prahāsyasi ||2-39||

Verse 40

നേഹാഭിക്രമനാശോഽസ്തി പ്രത്യവായോ ന വിദ്യതേ | സ്വല്പമപ്യസ്യ ധര്മസ്യ ത്രായതേ മഹതോ ഭയാത് ||൨-൪൦||

nehābhikramanāśo.asti pratyavāyo na vidyate . svalpamapyasya dharmasya trāyate mahato bhayāt ||2-40||

Verse 41

വ്യവസായാത്മികാ ബുദ്ധിരേകേഹ കുരുനന്ദന | ബഹുശാഖാ ഹ്യനന്താശ്ച ബുദ്ധയോഽവ്യവസായിനാമ് ||൨-൪൧||

vyavasāyātmikā buddhirekeha kurunandana . bahuśākhā hyanantāśca buddhayo.avyavasāyinām ||2-41||

Verse 42

യാമിമാം പുഷ്പിതാം വാചം പ്രവദന്ത്യവിപശ്ചിതഃ | വേദവാദരതാഃ പാര്ഥ നാന്യദസ്തീതി വാദിനഃ ||൨-൪൨||

yāmimāṃ puṣpitāṃ vācaṃ pravadantyavipaścitaḥ . vedavādaratāḥ pārtha nānyadastīti vādinaḥ ||2-42||

Verse 43

കാമാത്മാനഃ സ്വര്ഗപരാ ജന്മകര്മഫലപ്രദാമ് | ക്രിയാവിശേഷബഹുലാം ഭോഗൈശ്വര്യഗതിം പ്രതി ||൨-൪൩||

kāmātmānaḥ svargaparā janmakarmaphalapradām . kriyāviśeṣabahulāṃ bhogaiśvaryagatiṃ prati ||2-43||

Verse 44

ഭോഗൈശ്വര്യപ്രസക്താനാം തയാപഹൃതചേതസാമ് | വ്യവസായാത്മികാ ബുദ്ധിഃ സമാധൌ ന വിധീയതേ ||൨-൪൪||

bhogaiśvaryaprasaktānāṃ tayāpahṛtacetasām . vyavasāyātmikā buddhiḥ samādhau na vidhīyate ||2-44||

Verse 45

ത്രൈഗുണ്യവിഷയാ വേദാ നിസ്ത്രൈഗുണ്യോ ഭവാര്ജുന | നിര്ദ്വന്ദ്വോ നിത്യസത്ത്വസ്ഥോ നിര്യോഗക്ഷേമ ആത്മവാന് ||൨-൪൫||

traiguṇyaviṣayā vedā nistraiguṇyo bhavārjuna . nirdvandvo nityasattvastho niryogakṣema ātmavān ||2-45||

Verse 46

യാവാനര്ഥ ഉദപാനേ സര്വതഃ സമ്പ്ലുതോദകേ | താവാന്സര്വേഷു വേദേഷു ബ്രാഹ്മണസ്യ വിജാനതഃ ||൨-൪൬||

yāvānartha udapāne sarvataḥ samplutodake . tāvānsarveṣu vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ ||2-46||

Verse 47

കര്മണ്യേവാധികാരസ്തേ മാ ഫലേഷു കദാചന | മാ കര്മഫലഹേതുര്ഭൂര്മാ തേ സങ്ഗോഽസ്ത്വകര്മണി ||൨-൪൭||

karmaṇyevādhikāraste mā phaleṣu kadācana . mā karmaphalaheturbhūrmā te saṅgo.astvakarmaṇi ||2-47||

Verse 48

യോഗസ്ഥഃ കുരു കര്മാണി സങ്ഗം ത്യക്ത്വാ ധനഞ്ജയ | സിദ്ധ്യസിദ്ധ്യോഃ സമോ ഭൂത്വാ സമത്വം യോഗ ഉച്യതേ ||൨-൪൮||

yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā dhanañjaya . siddhyasiddhyoḥ samo bhūtvā samatvaṃ yoga ucyate ||2-48||

Verse 49

ദൂരേണ ഹ്യവരം കര്മ ബുദ്ധിയോഗാദ്ധനഞ്ജയ | ബുദ്ധൌ ശരണമന്വിച്ഛ കൃപണാഃ ഫലഹേതവഃ ||൨-൪൯||

dūreṇa hyavaraṃ karma buddhiyogāddhanañjaya . buddhau śaraṇamanviccha kṛpaṇāḥ phalahetavaḥ ||2-49||

Verse 50

ബുദ്ധിയുക്തോ ജഹാതീഹ ഉഭേ സുകൃതദുഷ്കൃതേ | തസ്മാദ്യോഗായ യുജ്യസ്വ യോഗഃ കര്മസു കൌശലമ് ||൨-൫൦||

buddhiyukto jahātīha ubhe sukṛtaduṣkṛte . tasmādyogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam ||2-50||

Verse 51

കര്മജം ബുദ്ധിയുക്താ ഹി ഫലം ത്യക്ത്വാ മനീഷിണഃ | ജന്മബന്ധവിനിര്മുക്താഃ പദം ഗച്ഛന്ത്യനാമയമ് ||൨-൫൧||

karmajaṃ buddhiyuktā hi phalaṃ tyaktvā manīṣiṇaḥ . janmabandhavinirmuktāḥ padaṃ gacchantyanāmayam ||2-51||

Verse 52

യദാ തേ മോഹകലിലം ബുദ്ധിര്വ്യതിതരിഷ്യതി | തദാ ഗന്താസി നിര്വേദം ശ്രോതവ്യസ്യ ശ്രുതസ്യ ച ||൨-൫൨||

yadā te mohakalilaṃ buddhirvyatitariṣyati . tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca ||2-52||

Verse 53

ശ്രുതിവിപ്രതിപന്നാ തേ യദാ സ്ഥാസ്യതി നിശ്ചലാ | സമാധാവചലാ ബുദ്ധിസ്തദാ യോഗമവാപ്സ്യസി ||൨-൫൩||

śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā . samādhāvacalā buddhistadā yogamavāpsyasi ||2-53||

Verse 54

അര്ജുന ഉവാച | സ്ഥിതപ്രജ്ഞസ്യ കാ ഭാഷാ സമാധിസ്ഥസ്യ കേശവ | സ്ഥിതധീഃ കിം പ്രഭാഷേത കിമാസീത വ്രജേത കിമ് ||൨-൫൪||

arjuna uvāca . sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava . sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣeta kimāsīta vrajeta kim ||2-54||

Verse 55

ശ്രീഭഗവാനുവാച | പ്രജഹാതി യദാ കാമാന്സര്വാന്പാര്ഥ മനോഗതാന് | ആത്മന്യേവാത്മനാ തുഷ്ടഃ സ്ഥിതപ്രജ്ഞസ്തദോച്യതേ ||൨-൫൫||

śrībhagavānuvāca . prajahāti yadā kāmānsarvānpārtha manogatān . ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ sthitaprajñastadocyate ||2-55||

Verse 56

ദുഃഖേഷ്വനുദ്വിഗ്നമനാഃ സുഖേഷു വിഗതസ്പൃഹഃ | വീതരാഗഭയക്രോധഃ സ്ഥിതധീര്മുനിരുച്യതേ ||൨-൫൬||

duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ . vītarāgabhayakrodhaḥ sthitadhīrmunirucyate ||2-56||

Verse 57

യഃ സര്വത്രാനഭിസ്നേഹസ്തത്തത്പ്രാപ്യ ശുഭാശുഭമ് | നാഭിനന്ദതി ന ദ്വേഷ്ടി തസ്യ പ്രജ്ഞാ പ്രതിഷ്ഠിതാ ||൨-൫൭||

yaḥ sarvatrānabhisnehastattatprāpya śubhāśubham . nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā ||2-57||

Verse 58

യദാ സംഹരതേ ചായം കൂര്മോഽങ്ഗാനീവ സര്വശഃ | ഇന്ദ്രിയാണീന്ദ്രിയാര്ഥേഭ്യസ്തസ്യ പ്രജ്ഞാ പ്രതിഷ്ഠിതാ ||൨-൫൮||

yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo.aṅgānīva sarvaśaḥ . indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā ||2-58||

Verse 59

വിഷയാ വിനിവര്തന്തേ നിരാഹാരസ്യ ദേഹിനഃ | രസവര്ജം രസോഽപ്യസ്യ പരം ദൃഷ്ട്വാ നിവര്തതേ ||൨-൫൯||

viṣayā vinivartante nirāhārasya dehinaḥ . rasavarjaṃ raso.apyasya paraṃ dṛṣṭvā nivartate ||2-59||

Verse 60

യതതോ ഹ്യപി കൌന്തേയ പുരുഷസ്യ വിപശ്ചിതഃ | ഇന്ദ്രിയാണി പ്രമാഥീനി ഹരന്തി പ്രസഭം മനഃ ||൨-൬൦||

yatato hyapi kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ . indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manaḥ ||2-60||

Verse 61

താനി സര്വാണി സംയമ്യ യുക്ത ആസീത മത്പരഃ | വശേ ഹി യസ്യേന്ദ്രിയാണി തസ്യ പ്രജ്ഞാ പ്രതിഷ്ഠിതാ ||൨-൬൧||

tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta matparaḥ . vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā ||2-61||

Verse 62

ധ്യായതോ വിഷയാന്പുംസഃ സങ്ഗസ്തേഷൂപജായതേ | സങ്ഗാത്സഞ്ജായതേ കാമഃ കാമാത്ക്രോധോഽഭിജായതേ ||൨-൬൨||

dhyāyato viṣayānpuṃsaḥ saṅgasteṣūpajāyate . saṅgātsañjāyate kāmaḥ kāmātkrodho.abhijāyate ||2-62||

Verse 63

ക്രോധാദ്ഭവതി സമ്മോഹഃ സമ്മോഹാത്സ്മൃതിവിഭ്രമഃ | സ്മൃതിഭ്രംശാദ് ബുദ്ധിനാശോ ബുദ്ധിനാശാത്പ്രണശ്യതി ||൨-൬൩||

krodhādbhavati sammohaḥ sammohātsmṛtivibhramaḥ . smṛtibhraṃśād buddhināśo buddhināśātpraṇaśyati ||2-63||

Verse 64

രാഗദ്വേഷവിമുക്തൈസ്തു വിഷയാനിന്ദ്രിയൈശ്ചരന് | (or വിയുക്തൈസ്തു) ആത്മവശ്യൈര്വിധേയാത്മാ പ്രസാദമധിഗച്ഛതി ||൨-൬൪||

rāgadveṣavimuktaistu viṣayānindriyaiścaran . orviyuktaistu ātmavaśyairvidheyātmā prasādamadhigacchati ||2-64||

Verse 65

പ്രസാദേ സര്വദുഃഖാനാം ഹാനിരസ്യോപജായതേ | പ്രസന്നചേതസോ ഹ്യാശു ബുദ്ധിഃ പര്യവതിഷ്ഠതേ ||൨-൬൫||

prasāde sarvaduḥkhānāṃ hānirasyopajāyate . prasannacetaso hyāśu buddhiḥ paryavatiṣṭhate ||2-65||

Verse 66

നാസ്തി ബുദ്ധിരയുക്തസ്യ ന ചായുക്തസ്യ ഭാവനാ | ന ചാഭാവയതഃ ശാന്തിരശാന്തസ്യ കുതഃ സുഖമ് ||൨-൬൬||

nāsti buddhirayuktasya na cāyuktasya bhāvanā . na cābhāvayataḥ śāntiraśāntasya kutaḥ sukham ||2-66||

Verse 67

ഇന്ദ്രിയാണാം ഹി ചരതാം യന്മനോഽനുവിധീയതേ | തദസ്യ ഹരതി പ്രജ്ഞാം വായുര്നാവമിവാമ്ഭസി ||൨-൬൭||

indriyāṇāṃ hi caratāṃ yanmano.anuvidhīyate . tadasya harati prajñāṃ vāyurnāvamivāmbhasi ||2-67||

Verse 68

തസ്മാദ്യസ്യ മഹാബാഹോ നിഗൃഹീതാനി സര്വശഃ | ഇന്ദ്രിയാണീന്ദ്രിയാര്ഥേഭ്യസ്തസ്യ പ്രജ്ഞാ പ്രതിഷ്ഠിതാ ||൨-൬൮||

tasmādyasya mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ . indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā ||2-68||

Verse 69

യാ നിശാ സര്വഭൂതാനാം തസ്യാം ജാഗര്തി സംയമീ | യസ്യാം ജാഗ്രതി ഭൂതാനി സാ നിശാ പശ്യതോ മുനേഃ ||൨-൬൯||

yā niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī . yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ ||2-69||

Verse 70

ആപൂര്യമാണമചലപ്രതിഷ്ഠം സമുദ്രമാപഃ പ്രവിശന്തി യദ്വത് | തദ്വത്കാമാ യം പ്രവിശന്തി സര്വേ സ ശാന്തിമാപ്നോതി ന കാമകാമീ ||൨-൭൦||

āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ samudramāpaḥ praviśanti yadvat . tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarve sa śāntimāpnoti na kāmakāmī ||2-70||

Verse 71

വിഹായ കാമാന്യഃ സര്വാന്പുമാംശ്ചരതി നിഃസ്പൃഹഃ | നിര്മമോ നിരഹങ്കാരഃ സ ശാന്തിമധിഗച്ഛതി ||൨-൭൧||

vihāya kāmānyaḥ sarvānpumāṃścarati niḥspṛhaḥ . nirmamo nirahaṅkāraḥ sa śāntimadhigacchati ||2-71||

Verse 72

ഏഷാ ബ്രാഹ്മീ സ്ഥിതിഃ പാര്ഥ നൈനാം പ്രാപ്യ വിമുഹ്യതി | സ്ഥിത്വാസ്യാമന്തകാലേഽപി ബ്രഹ്മനിര്വാണമൃച്ഛതി ||൨-൭൨||

eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṃ prāpya vimuhyati . sthitvāsyāmantakāle.api brahmanirvāṇamṛcchati ||2-72||

Verse 73

ഓം തത്സദിതി ശ്രീമദ്ഭഗവദ്ഗീതാസൂപനിഷത്സു ബ്രഹ്മവിദ്യായാം യോഗശാസ്ത്രേ ശ്രീകൃഷ്ണാര്ജുനസംവാദേ സാങ്ഖ്യയോഗോ നാമ ദ്വിതീയോഽധ്യായഃ ||൨||

OM tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde sāṅkhyayogo nāma dvitīyo.adhyāyaḥ ||2-73||